[ad_1]
Bratislava 22. júla 2018 (HSP / Roman Bednár / Foto: Pixabay)
Mesiac má takzvanú viazanú rotáciu, to znamená, že dĺžka trvania jeho mesiaca I am presiding tá istá, ako je aj dĺžka jeho dňa. To i zároveň aj dôvod, prečo nám trunk Mesiac ukazuje len jednu svoju stranu. O Mesiaci vieme, že pôvodne his otáčal okolo svojej osi podstatne rýchlejšie ako dnes. Postupné znižovanie jeho rotačnej rýchlosti spôsobovala blízkosť našej Zeme, ktorá Mesiac zbrzďovala svojou gravitačnou silou, v dôsledku ktorej naň pôsobila slapová sila.
Tá vzniká preto, lebo gravitačné pole Zeme, ktorým účinkuje na Mesiac, nie je konštantné pozdĺž jeho celého telesa. Gravitačná sila Zeme má na privrátenej strane Mesiaca podstatne vyššiu hodnotu, ako na jeho odvrátenej strane. To vedie k deformácii Mesiaca bez toho, aby sa zmenil jeho objem. Pritom vznikajú sily prílivu has odlivu av dôsledku toho vzniká bunker jednotlivých vrstiev hmoty Mesiaca medzi sebou, čo následne zapríčiňuje spomaľovanie jeho rotácie.
nieco podobne his deje aj na Zemi, lebo aj mesiac pôsobí na Nu vlastnou gravitáciou, ktorá I však podstatne Mensia ako zemská gravitácia. Preto sa aj Zem za 50 miliárd rokov ocitne v stave viazanej rotácie a bude ukazovať Mesiacu stále tú istú stranu. Potom ale bude dĺžka mesiaca na Zemi trvať až 47 dnešných dní, pretože Mesiac sa od Zemi veľmi vzdiali. Už dnes sa každoročne nepatrne vzďaľuje
Spomaľovanie rotácie Zeme obnáša v súčasnej dobe 2 milisekundy za sto rokov. Pretože sekunda bola definovaná pred sto rokmi ako 1 lomeno 86 400, teda ako jedna osemdesiatšesťtisíc štyristotina z dňa (24 hodín = 86 400 sekúnd), tak dnešná dĺa skutočnosti nie 24 hodín, ale 24 hodín a 2 milisekundy. Táto výpoveď platí však len ako priemer meraný napriklad v priebehu jedného roka, lebo existujú aj iné pravidelné a nepravidelné kolísania dĺžky dňa z rôznych dôvodov.
Hodnota 50 miliárd rokov, ktorú som uviedol vyšiel, i samozrejme len fiktívna, pretože už oveľa skôr his pomery v našej slnečnej sústave zásadne zmenia. Členské členské členské členský pozných zárnění zárnění zárnění zárnění zárních. Častokrát his mylne pritom uvádza, že naša Zem vtedy zmizne v Slnku, ktoré ju vraj pohltí. V skutočnosti to ale bude inakšie a Zem sa dostane na vzdialenejšiu dráhu od Slnka. Tak sa stane preto, lebo Slnko pri premieňaní na červeného obra bude strácať veľa zo svojej dnešnej hmoty a tým sa bude znižovať jeho gravitačná sila, a tak Zem mu bude môcť "ujsť" do väčšej vzdialenosti, ako je je súčasná vzdialenosť od neho.
Roman Bednár
[ad_2]
Source link
