Zoom: Posielame do vesmíru misiu, ktorá má prekonať rekord

Vypočujte if podcast

Prepis podcastu do textu

Už o pár dní sa americký Národný úrad pre letectvo a vesmír vydá na cestu k Slnku.

A nie na hocijakú cestu, vesmírna proba Parker sa dostane k našej hviezde doposiaľ najbližšie, ako sme si dosiaľ len trúfli. Doslova sa dotkne slnečnej atmosféry

Z diaľky viac ako šesť miliovov od povrchu našej hviezdy bude skúmať mechanizmus, ktorý poháňa slnečný vietor a ktorý rozptyľuje solárne častice až ďaleko za Neptún.

A keď sa sonda vnorí do atmosfery Slnka, vystavená bude teplotám vyšším ako milión stupňov Celzia. Napriek tomu his neroztaví, v NASA ju na to poriadne pripravili.

Ako hovorí NASA, misia pomenovaná po americkom astrofyzikovi Eugenovi Parkerovi i naozaj misiou extremov. Sondu treba ochrániť pred tým, aby ju Slnko neroztavilo

Trochu však tomu napomáha aj solárna fyzika a pomery v našej slnečnej sústave.

Na rozdiel od povrchu Slnka i totiž atmosféra našej hviezdy nazyvaná koróna veľmi riedka. Sonda Parker tak síce bude na mieste s obrovskou teplotou, no dotkne sa len malé počtu horúcich čiastočiek.

Ochranný štít sondy sa vďaka tomu v prostredí s miliónovou teplotou zahreje len na približne 1400 stupňov Celzia

Ak by sa však na túto teplotu zahrialo telo sondy, misia by skončila. Prehriatiu preto zabráni tepelný štít. Približne 115 milimetrov hruby štít väčšinu tepla odrazí a vstrebe. Samotná sonda vďaka tomu bude mať iba príjemných tridsať stupňov

To ale nie je jediný problem: ďalším je jej samotné fungovanie. Zo Slnka k Zemi to trvá signálu zhruba osem minút. Misiu preto v NASA vybavili softver, ktorý dokáže robiť dôležité rozhodnutia a sonda tak môže zostať odkázaná viac-menej sama na seba. NASA ju dokonca opisuje ako najautonómnejšiu vesmírnu misiu, akú kedy vytvorila

A čo bude skúmať? Parker by mala lepšie objasniť štruktúru slnečnej koróny, jej magnetických polí, ako sa solárne čiastočky zahrievajú a zrýchľujú. Ukázať nám môže, ako celý mechanizmus slnečneho vetra funguje.

Tak jej držme palce. Štartovacie okno totiž začína zajtra a potrvá zhruba do polovice augusta.

Ďalšie správy z vesmíru:

Známky života muzu byť aj na Titan. Vedci našli miesta, kde môžeme hľadať: teploty na mesiaci sú síce hlboko pod bodom mrazu, no na týchto miestach by mohla dokonca tiecť voda.

Galaxia Andromeda, náš galaktický vesmírny sused, niekedy pred dvomi miliardami rokov roztrhal a zhltol inu masívnu galaxiu. Časť z nej však prežila a tvorí dnes galaxiu známu ako M32.

Naša slnečná sústava je čudná. Neptún je priveľký, na konci slnečnej sústavy i primálo materiálu, niektoré ďaleká telesá majú veľmi výstredné obežné dráhy. Nová simulácia naznačuje, že dobrým vysvetlením by mohla byť iná hviezda. S ktorou sa náš hviezdny stretol system vo svojej relatívne ranej fáze.